Čo myslíš, kde sa nachádza najväčšie sídlisko na svete? V Amerike, Číne alebo v Indii? Nie, nie je to ani v jednej z týchto krajín. Toto sídlisko je oveľa bližšie než si myslíš. Je ním naše črevo.
Črevo je totiž mimoriadne osídlené - žijú v ňom baktérie, vírusy, huby, kvasinky a plesne, ktoré označujeme spoločným názvom črevný mikrobióm. Toto rôznorodé spoločenstvo tvorí približne 400 druhov mikroorganizmov, ktoré žijú väčšinu času vo vzájomnom súlade. Môžu sa vzájomne ovplyvňovať a samozrejme, spolupracujú aj s našim telom.
Prečo je dôležité aby sme sa o náš črevný mikrobióm dobre starali?
Jeden z dôvodov je ten, že mikróby v hrubom čreve vyrábajú vitamín K, vitamíny B1, B2, B6 a B12. No najpodstatnejšie je to, že bez črevného mikrobiómu by sme mali problém prežiť. Časť potravy by sme bez obyvateľov našich čriev nedokázali vôbec rozložiť. Okrem toho sa užitočné baktérie v našich črevách starajú aj o to, aby vytlačili a porazili nepriateľské mikroorganizmy, ktoré nazývame patogény. Preto od mikrobiómu, osídlenia našich čriev, závisí naša imunita.
Ako a prečo sa črevný mikrobióm mení
Vedci zistili, že s pribúdajúcim vekom klesá rozmanitosť mikróbov osídľujúcich naše črevá a zaznamenali zvýšený výskyt mikróbov kmeňa Proteobacteria, ktorý má schopnosť vyvolávať zápaly. Tieto škodlivé baktérie postupne vytláčajú niektoré prospešné baktérie v našom čreve a spúšťajú chronický zápal.
Jedným z dôvodov poklesu rozmanitosti črevného mikrobiómu sú aj antibiotiká. Tie majú na obyvateľov našich čriev ničivé účinky. Ako atómová bomba, ktorá ničí všetko v dosahu. Vedeli ste, že účinky antibiotík môžeme na črevnom mikrobióme pozorovať ešte aj rok potom, čo sme antibiotiká prestali brať?
Dobrou správou je, že vedecký tím Dr. Gloora, z University of Western Ontario v Kanade zistil, že črevný mikrobióm zdravých seniorov môže byť rovnaký, ako mikrobióm zdravých tridsiatnikov. Stačí sa o svoj črevný mikrobióm správne starať a dodávať mu dostatok výživy. Pre jeho správne fungovanie je nesmierne dôležitý dostatočný príjem vlákniny a prebiotík, ktoré sa starajú o výživu čreva a sú potravou pre prospešné mikroorganizmy, ktoré ho osídľujú.
Tráviaca sústava a mikrobióm
Mnoho ľudí si myslí, že tráviacu sústavu tvorí žalúdok a črevo. V skutočnosti je tráviaca sústava vlastne dlhá trubica prebiehajúca našim telom. Začína v ústach, pokračuje hltanom, pažerákom, ktorý vyústi do žalúdka, ďalej pokračuje tenkým a hrubým črevom.
Táto trubica je zvnútra pokrytá sliznicou, ktorá má rovnakú ochrannú funkciu ako pokožka na povrchu tela. Zároveň je to priepustná brána medzi vonkajším svetom, ktorý vchádza do nášho tele v podobe potravy a nami. Je domovom pre množstvo mikroorganizmov a vzhľadom k tomu, že v rôznych častiach tráviacej sústavy sú odlišné podmienky pre ich život, je kolonizovaná rôznymi druhmi mikróbov.
Žalúdok je blízko k začiatku tráviaceho traktu, kde je extrémne kyslé prostredie a pomerne veľa kyslíka, ktorý sa do neho dostáva spolu s jedlom. Preto obsahuje pomerne málo mikróbov. Je to približne 1000 až 10 000 mikróbov na jeden gram obsahu žalúdka. Asi najznámejším z tých, ktoré v tomto náročnom prostredí dokážu prežiť je kmeň Proteobacteria, do ktorého patrí aj dobre známy Helicobacter pyroli, ktorý je dominantnou baktériou v žalúdku asi polovičky ľudí na svete.
V tenkom čreve sa prostredie mení, je tam menej kyslíka a prostredie je menej kyslé. Tenké črevo má tri časti, dvanástnik, lačník a bedrovník. V lačníku žije zhruba 100 000 až 1 000 000 mikróbov na gram obsahu. V bedrovníku je to už viac ako 100 miliónov až miliarda mikróbov v grame obsahu.
Skutočnou domovinou mikróbov je hrubé črevo. V hrubom čreve nie je prítomný žiadny kyslík a prostredie je zásadité. Môžeme v ňom nájsť asi 100 miliárd mikróbov v jednom grame obsahu. Ich hmotnosť spolu je približne 1kg až 2,25kg! To, aké mikróby obývajú naše hrubé črevo, má zásadný vplyv na našu imunitu a celkové zdravie. Črevný mikrobióm je mimoriadne dôležitý pre naše zdravie a mali by sme mu venovať dostatok pozornosti.
Vplyv bielkovín na črevný mikrobióm
Moderné stravovacie trendy často preferujú určitú zložku potravy a ignorujú to, aký vplyv môže mať jednostranné stravovanie na náš črevný mikrobióm. Napríklad v poslednom období mimoriadne vyhľadávaná carnivore diéta je založená na konzumácii živočíšnych bielkovín – mäsa, vajec a mliečnych výrobkov. Pri zvýšenej konzumácii bielkovín prevažne živočíšneho pôvodu však v strave chýba vláknina a bielkoviny podporujú množenie a rast hnilobných baktérií. V spojení s nedostatočným príjmom vlákniny dochádza k premnoženiu hnilobných baktérií v našom čreve, ktoré vytláčajú pre ľudské telo prospešné baktérie a v dôsledku ich premnoženia v čreve vznikajú zápaly.
Naopak, pri dostatočnom príjme rozmanitej vlákniny sa v čreve podporuje množenie a rast kvasných baktérií, ktoré majú mnoho benefitov pre naše telo a pozitívny vplyv na celkové zdravie.
Preto je nielen pri carnivore diéte, ale aj pri zvýšenom príjme bielkovín nevyhnutné prijímať dostatočné množstvo vlákniny a starať sa o zdravie črevného mikrobiómu. V tomto smere výrazne pomáha aj konzumácia vlákniny ORIN Fiber, ktorá kombinuje dva druhy vlákniny a podporuje rozvoj črevného mikrobiómu, a fermentovaných prebiotických vláknin obsiahnutých v ORIN Microbiome Boost, ktoré podporujú zdravie čriev, rovnováhu trávenia a chránia pred zápalom.
Črevný mikrobióm a jeho vplyv na mozog
Rozum je to, čo odlišuje človeka od zvieraťa. Mozog je riadiacou jednotkou ľudského tela. Aby dobre fungoval, potrebuje byť dobre prekrvený. Preto mozgom prechádza množstvo krvných ciev, no ich obsah je oddelený od mozgu. Tento obsah oddeľuje bariéra krv-mozog, odborne nazývaná hematoencefalická bariéra. Tvoria ju špeciálne ochranné bunky, ktorými sú vystlané krvné cievy v mozgu a preto cez ich steny prechádzajú len špecifické živiny a kyslík.
Ako súvisí bariéra oddeľujúca krvné cievy od mozgu a mikróby? Vedecké štúdie ukázali, že na úplné vybudovanie tejto bariéry v mozgu sú potrebné mikroorganizmy osídľujúce naše črevá, teda mikrobióm.
Štúdie ukázali, že zvieratá bez mikrobiómu mali krvno-mozgovú bariéru priepustnejšiu, teda akékoľvek látky obsiahnuté v krvi, aj tie škodlivé, sa jednoducho dostávali do mozgu. Keď sa zvieratám bez črevného mikrobiómu, s prepúšťajúcim črevom, osídlili črevá priateľskými mikroorganizmami, bariéra v mozgu sa znovu utesnila. Črevný mikrobióm totiž ovplyvňuje tvorbu kľúčových látok, ktorými sa táto bariéra utesní.
Čo z tohto vyplýva? Jednoducho napísané, starostlivosťou o obyvateľov našich čriev, môžeme pomôcť nášmu mozgu. V súčasnosti existuje už niekoľko náznakov, že na rozvoj problémov s mozgom, ako je napríklad Parkinsonova choroba, môže mať vplyv črevný mikrobióm. Jeden z mýtov ohľadne Parkinsonovej choroby je, že začína v mozgu. V skutočnosti prvé príznaky často súvisia so zlou činnosťou hrubého čreva.
Ako sa starať o črevný mikrobióm?
Základom starostlivosti o naše črevá a tým aj o črevný mikrobióm by mala byť zdravá strava. Konzumáciou rozmanitej stravy bohatej na rôzne druhy vlákniny a obmedzením konzumácie ultra spracovaných potravín dokážeme výrazne ovplyvniť, v akom stave sa nachádza náš mikrobióm.
V súčasnej uponáhľanej dobe a pri mimoriadne rýchlom životnom štýle však často siahame po rýchlych riešeniach. A často sú to práve ultra spracované potraviny a fastfood. O to väčší význam má pravidelná konzumácia vhodných doplnkov výživy, vďaka ktorým dokážeme dodať nášmu telu dostatok vlákniny a nášmu črevnému mikrobiómu dostatok výživy. Zaraďte do svojej dennej rutiny ORIN Fiber a ORIN Microbiome Boost.
Autor: Peter Vanka, zakladateľ spoločnosti Orin